Ahoj Marek
Radi by sme Ta predstavili ako víťaza Triathlon Attack 2017 a dozvedeli sa o Tebe pár informácii zo športového ale aj súkromneho života, ak môžeme byt trošku zvedaví...
.
Kolko máš rokov, aké je Tvoje povolanie?
41 r. Vzdelaním som ekonóm ale momentálne pracujem v sektore ubytovávania a konkrétne spravujem sieť ubytovacích zariadení pri Bratislave pre pracovníkov v automobilovom priemysle (VW a pod)
Kedy si začal športovať a boli za Tvojim športom aj Tvoji rodičia, súrodenci, mal svoje športové vzory?
Ja som v detstve nejak prudko nešportoval. Určite nie viac ako priemer. Viac ma bavili knihy. Otec bol však všestranný a vynikajúci športovec – robil atletiku, vzpieranie, futbal a vo všetkom vynikal a patril medzi najlepších, napr vzpieranie aj na celoslovenskej úrovni. Ale ja som si žil iný život. Ja som na tento “športový gén” nadviazal až v dospelosti a v podstate som ho v sebe objavil a postupne kultivoval. Začal som s kulturistikou, neskôr som pokračoval thajským boxom a od roku 2011 som začal behávať a teda konečne vo veku 34 rokov objavil niečo čo ma naozaj baví, napĺňa a s čím už nemienim prestať. Bolo to ako keď do zámky konečne trafí správny kľúč a otvoria sa dvere do miestnosti o akej si ani netušil. Rýchlo som zistil, že toto je ono, toto je môj svet, do ktorého patrím.
Foto : Bostonský maratón 2015
Ako si sa dostal k triatlonu?
Vlastne to bolo akési logické kontinuum – od behania a prvých maratónov a horských behov som sa dostal k plávaniu, potom k cyklistike a triatlon bol prirodzeným pokračovaním. Hneď ma to chytilo. Prvý triatlon som absolvoval na olympijskych dištanciách v Senci v roku 2014 na požičanom bicykli a už som vedel, že chcem skúsiť aj dlhšie vzdialenosti a zužitkovať tak moju vytrvalosť z maratónov a ultramaratónov a ešte ten rok som dal dvakrát strednú vzdialenosť (tzv. half), o rok na to aj dlhú vzdialenosť (Ironman Kalmar vo Švédsku) a tak to pokračovalo.
Foto : Ocean Lava Montenegro 2018
Za aký klub alebo team pretekáš a prečo?
Máme založený triatlonový klub, Bra3Slava Triathlon Team s mojimi kamarátmi, akúsi tréningovú platformu pre priateľov a známych, úzky okruh ľudí, chodíme spolu raz do roka na sústredenie a máme pravidelné tréningy vo fitku a na plavárni. Bicykel a behanie podľa dohody, ale to si väčšinou rieši každý sám podľa svojich individuálnych tréningov plánov. Tak nám to vyhovuje. Sústredíme sa takmer výhradne na stredne a dlhé vzdialenosti. Sme amatéri čo radi súťažia. Ja hovorím že amatéri, ale s profesionálnym prístupom, čo u mňa znamená vyťažiť z obmedzeného času, ktorý na to mám vyhradený, maximum efektu aplikovaním najnovších vedeckých poznatkov zo športovej fyziológie počnúc periodizáciou a končiac regeneráciou a stravou. Každú sezónu sa naučím niečo nové a výsledkom je, že dnes trénujem o 20% menej ako pred dvoma rokmi a výsledky mám porovnateľné alebo lepšie, čo v mojom veku považujem za úspech.
Foto : Triathlon Attack 2017
Je v rámci triatlonu niečo Tvoja silnejšia stránka a naopak čo je Tvoja slabina, ak ju môžeš prezradiť?
Mojou najsilnejšou stránkou asi všeobecne je vytrvalosť a odolnosť. Nebývam často zranený. Veľmi dobre mi ide bicykel, v ktorom sa ešte dokážem stále zlepšovať. Naopak za najslabšiu stránku považujem všetky technickejšie disciplíny ako plávanie alebo depo, resp. transition, kde stále strácam oproti iným neprimerane veľa času. Na to koľko času a úsilia venujem plávaniu s výsledkami stále nie som spokojný a veľmi ma to trápi.
Ako regeneruješ?
Najradšej zvalený na gauči pri knihe :) A pri mojej rodine. Ak sa pýtaš na metódy športovej regenerácie tak asi hlavne poriadny strečing po tréningu, automasáž na rolovacom valci, v zime otužovanie v Dunaji a sauna.
Obľúbená muzika?
Nemám vyslovene preferovaný žáner. Hudbu počúvam iba keď mám v aute zapnuté rádio.
Tvoje ciele v tejto sezóne? Videli sme Ťa na behu Sliačskym chotárom, šiel si náročné podujatia v zahraničí...
Mojim A-čkovým pretekom bol Challenge Roth, ikonické podujatie v severnom Bavorsku, ktoré má už 35.ročnú tradíciu a každý rok neopakovateľú atmosféru, čo je dôvod, ktorý sem každoročne láka najlepších profíkov aj amatérov z celého sveta. V Európe a možno na svete asi žiaden triatlonový závod nemá tak jedinečnú atmosféru. Moju účasť hodnotím ako úspešnú, šiel som podľa plánu a toho čo som mal natrénované. V druhej polovici maratónu mi už došli sily a tam som nedokázal zopakovať svoje najlepšie časy v tejto disciplíne. Ale odchádzam s množstvom nápadov čo a ako ešte zlepšiť. Začiatkom augusta ma ešte čaká dlhšia verzia známeho Triatlonu Alpe d’Huez vo Francúzsku a o týždeň nato Triathlon Attack, na ktorý sa mimoriadne teším. Verím, že si na záver leta a na jeseň nenechám ujsť ani nejaké horské behy ako napríklad Váš Chopok 4000+ alebo Fatra Challenge, ale všetko bude závisieť od rodiny a môjho subjektívneho pocitu, že som na to dobre pripravený. V zásade chodím iba preteky, ktoré beriem buď ako hodnotný tréning (kratšie) alebo dlhé len vtedy ak sa cítim byť v dobrom stave a pripravený. A príprava znamená čas. A čas je najvzácnejší zdroj zo všetkých. Keď ho dám do tréningu, zostane menej rodine, práci a iným záľubám.
Foto : Challenge Roth 2018
Tvoja strava a hydratácia...niečo špeciálne...v príprave a v preteku...
Počas prípravy dávam dôraz na rastlinnú stravu. Mäso a ryby konzumujem raz-dvakrát za týždeň. Jem veľa zeleniny a ovocia a olejnín ako sú orechy. Z tukov maslo a olivový olej. Celkovo sa vyhýbam jednoduchým sacharidom. Raz do týždňa cez deň vôbec nejem a veľmi často vynechávam raňajky. Týždeň pred pretekom trochu hladujem a vyhýbam sa energeticky hutným potravinám ako sladkosti alebo priveľa tukov, tri dni pred pretekom zvyšujem mierne kalorický príjem cez zvýšený obsah sacharidov a triglyceridov so stredným reťazcom (tzv. MCT) a 24 hodín pred pretekom sa už vyhýbam akejkoľvek vláknine. Ráno pred pretekom zjem radšej menej ako viac. Počas preteku štandardná zmes tuhej stravy, tyčinky a energetické gely s vyšším obsahom solí a kofeinu. 80% kalórií sa snažím zjesť na bicykli. Vzhľadom na moju hmotnosť (>90kg) a to že sa veľa potím sa snažím príjmať naozaj enormné množstvá solí a minerálov v podobe tabletiek a iontových nápojov.
-Aké zaujímavé podujatia su pre Teba ešte métou do budúcna?
Toho je veľa a obávam sa, že pri súčasnej popularite vytrvalostných športov, zaujímavé preteky jednoducho vznikajú rýchlejším tempom ako som schopný ich absolvovať. Čo je skvelé, lebo je z čoho vyberať skoro v každom ročnom období. Do budúcnosti naďalej budem vyhľadávať dobrodružné a náročné podujatia v krásnom prírodnom prostredí, ktoré budú pre mňa výzvou. Nenaháňam sa za časmi ani za umiestnením, ale za zážitkami. Nemusí to byť ani triatlon, ak ma to zaujme, pripravím sa na to najlepšie ako viem a ako čas dovolí a idem na to. Tento rok som napríklad takto šiel prvý krát Bielu stopu na Skalke. Mojou métou jednoznačne je tzv. športová dlhovekosť a športová univerzálnosť. Obe veci spolu úzko súvisia. Prílišná špecializácia vedie k únave, zraneniam a vyhoreniu. Vyhýbanie sa zraneniam je asi najdôležitejšia schopnosť akú športovec dokáže nadobudnúť. Nie je to dielo náhody, je to schopnosť, ktorá sa dá získať a kultivovať. Obdivujem borcov, čo majú šesťdesiat a viac a aktívne športujú, súťažia, plnia si sny a to v rôznych disciplínach.
Foto: Biela stopa 2018
Tvoj obľúbený špotovec
Kilian Jornet a Petr Vabroušek
Marekovi prajeme veľa športových úspechov a tešíme sa na stretnutie s ním 11.8.2018 pri obhajobe viťazstva na TRIATHLON ATTACK 2018
Rozhovor s Marekom Ondrejkom viedla MUDr. Katarína Belicová