Tohtoročná skialpová zima je taká divoká. Sneh padá len vo výškach a aj keď je ho rekordne veľa, tak v nižších polohách sa už tvrdo bikuje či upravujú záhradky. Hore to vyzerá na dhú sezónu, len ako sa tam dostať?
A ako to vyzeralo aby si pretekári na vertikale /majstrovstvá Slovenska pre rok 2024 na Ďumbieri/ nemuseli vyzúvať lyže a ísť od štartu naplno za rekordami?
Na štarte to vyzeralo v piatok podvečer takto:
Aj my ale máme nejaké záhradnícke práce za sebou, zobrali sme si teda lopatky a začali nosiť skoro biely prášok na štart a iné miestečka:
Vyzeralo to asi takto:
Ale nakoniec sa dielo podarilo.
Štart po jednom v 30 sek. intervaloch
Bližšie už ale k samotnému preteku v sobotu 23.3.2024 - vertikal na 860 m výškových až na vrchol Ďumbiera.
Za aký čas sa to pôjde, tak to bola hádanka. Niečo ukazovala aplikácia Strava, niečo sa meralo pri pretekoch amatérov, takže boli len očakávania, že by sa to mohlo prehupnúť pod 40 min. Keď sa na štarte ukázali najlepší slovenskí pretekári, tak sme len čakali ako to dopadne.
Časy ukázali, že hranica 40 minút je hravo prekonaná. Oficiálny čas?
- Jakub Šiarnik za 37:22 min !!!
A pre úplnosť ženský rekord
- Rebeka Cully za 49:45 min !!!
Keďže sa merali aj medzičasy v sedle pri chate M.R.Štefánika, tak aj tieto je dobré si pozrieť. Šiarnik pre informáciu šiel z Trangošky do sedla pri chate za 23:47 min.
Kompletné výsledky si nájdete TU:
Celý výber fotografií , ktoré si môžete podrobnejšie pozrieť z tohoto dvojdňového podujatia - tak si nájdete všetko v galérii TU:
Rekordy na vertikale - pri výstupe na Ďumbier z Trangošky sú teda známe. Sú tak dané méty do budúcnosti. Máte motiváciu potrénovať a splniť si svoje možnosti.
To jednoduchšie bolo teda za nami. Vertikal predsa len zvládne takmer každý. Netreba ani veľmi vedieť lyžovať.
Čo ale čakalo tých čo si chceli dať ešte záverečné podujatie Slovenského pohára 2024?
ĎUMBIER 1000+, 1500+ alebo 2500+
Treba povedať, že zo strany organizátora bola snaha pripraviť trasy také dôstojné pre skúsenejších skialpinistov a záveru skialpinistickej sezóny.
To znamená, že sa zaradili aj celé časti dostatočne technické na preverenie schopností. Pri výstupe alebo aj na zjazde. Také, aby nikto nemohol povedať, že to bola prechádzka "lúkami" a rozprávať, že sa chodí po zjazdovke. Či sa to podarilo, tak to nech potvrdia účastníci. Veríme, že si to všetci užili a siahli často na hranicu toho čo dokážu. A to bol aj cieľ.
Mnohí snívajú o tom , že budú štartovať napr. na top svetovom podujatí - Pierra Mente. Presne takúto trasu ako bola pri Ďumbieri je potrebné vedieť v pohode zvládnuť a už sa môžete vybrať do sveta.
Podujatie bolo náročné aj na výškové metre. Necelých 2500 výškových metrov, čo znamená, že to bola najťažšia etapa celého roku na Slovensku zo všetkých pretekov.
A k tomu veľa veľa otočiek do kopca a nič jednoduchého ani z kopca. Však sa aj na dvoch miestach dávali fixy pre väčšiu bepečnosť.
Príprava trate bola tiež komplikovaná. Snehu na začiatku nebolo veru veľa. Pri vjazde do lesa sme opäť vytiahli "lavínové" lopatky , lebo nájsť prejazdnú cestičku bol veľký rébus.
V noci pred podujatím hlásili zmenu počasia - nový sneh, vietor a hlavne nízke teploty, kedy sa z roztopeného snehu stáva "betón". Takže s tým všetkým sme sa vydali skoro ráno na kontrolu trate. Naštastie to nebolo až také zlé, nový sneh pomohol a trate sme z pamäti pod novou vrstvou nejako našli. Zároveň sme všetko prešlapávali aby pretekári mali všetko TOP.
Najdlhšia trať mala celkom 6 výstupov a 5 zjazdov. V zjazde boli 2 fixy a potom pri výstupe jeden taký pomocný fix na kratučký úsek.
Zjazdy asi takto:
Chlapci z HZS dobre natiahli laná, takže každý sa dostal bezpečne ďalej. Niektorí sa pustili dolu aj bez fixu a bolo vidno, že majú značnú istotu. V každom prípade, skúsenosti aj takého druhu sú potrebné. Nástup býva často taký náročnejší, avšak pohľad zdola klame o náročnosti.
Ešte výstup na pešo k ďalšiemu zjazdu s fixom
Po ďalšom fixe a zjazde, široká veru to je dolinka. Pokojná a kľudná. Nakoniec aj sa volá Široká dolina. Len bolo treba až na koniec dôjsť.
Záver výstupu bol trochu strmší, tak nič neostalo, len zobrať lyže do ruky a vyskočiť na prevej....
Aby toho nebolo dosť, vrchol Ďumbiera bol ešte ďaleko. Najskôr teda hrebeňovku bolo treba dokončiť...
Teraz nasledoval dlhý zjazd a dosť často "horeli nohy" .
Už len kúsok. Hore, dolu a do cieľa...
.
Kto nakoniec vyhral?
Všetci čo prišli. Lebo bol to zážitok. Trochu adrenalínu už k tomuto športu patrí. Snáď Vás privedie opäť. Veríme, že nabudúce prídu aj takí, čo už trávili čas v záhradkách a len ticho závideli.....
Na záver:
Skutočne VEĽKÁ vďaka všetkým čo pomohli
- dobrovoľníkom pri úprave tratí, v registrácii, na stanovištiach, pri nosení materiálu či šľapačom na úpravu stopy,....
- chlapcom z HZS
- všetkým z chaty M.R.Štefánika
- všetkým z chaty Zázvor
- každému za drobnú pomoc, ochotu a úsmev
- každému pretekárovi za milú účasť
A tak snáď nabudúce. Žeby 29-30.3.2025 ?
LEITNER SPORT TEAM