Ľudia sú okolo nás fakt tajomné bytosti a občas ani netušíte,s kým máte tú česť. Viem, že parádne fotí, ale toto... so fakt nečakala.

Mladý nenápadný muž .Stretli sme sa v mieste zvanom Záhrada- čiže,centrum nezávislej kultúry,v B.Bystrici - bol mojím tichým spoločníkom počas besied o ľudskom zdraví takmer dva roky. Nazvučoval náš mikrofón a postupne sme sa ponárali hlbšie do debát o športe a živote. Zistila som, že sa jedná o vážneho športovca a jeho ciele a ambície su v skutočnosti „neskromné“ Posúďte sami. Niečo som ho vyspovedala a pridali sme článok z MTB bikera pred podujatím, ktoré znesie označenie : 

EXTREMNE. Za pár dni štartuje preteky okolo Holandska 1900 km.

Race around the Netherlands-najdete na FCB

On a ešte jeden chalan zo Slovenska.

Časový cieľ : 5 dni

Práve sa vrátil zo svojej prípravy v  gréckych Atenách.Hlava je na krku,ale predsa už plánuje.  

Janko– ako sa máte pred „útokom“ na krajinu tulipánov? Čo ste zmenili po predchádzajúcich pretekoch na základe skúseností k lepšiemu výsledku vo Vašej príprave organizačne, materiálne, kondične ?

Organizačne som si zadelil byť v štarte minimálne 2 noci v predstihu. Poslednú noc pred štartom skoro nikto poriadne nespí a keď sa k tomu pridá cestovanie, nie je to bohvie čo. Takže sa snažím eliminovať aspoň dopad cestovania. Materiálne, upgrejdol som bicykel. Vymenil som klasické sedlo za shortnosé a už ma po tisícom kilometri toľko netlačí. Tiež mám nove rajdy. Aero od 3T. Sú luxusne ploché. Pri dlhých dňoch to uľaví rukám, pleciam aj chrbtu. Reorganizoval som batožinu. Pod sedlom iba spanie, v ráme všetko a na rajdoch strava. kondične, no to sa uvidí už tento máj. Zvýšil som dôraz na regeneráciu, hlavne masáže a spánok. Tréningové objemy mam podobne. Snažím sa to neprepaľovať.V poslednom období ma baví rýchlosť. Trénera v pravom slova zmysle nemám, chodím si však po rady k  niekoľkým.

Kto Vás podporuje na podujatiach na mieste podujatia v rámci pravidiel?
Na preteky jazdím sám. Vyhovuje mi to. Od štartu až do cieľa je to iba o jednotlivcoch. Mám rád tú koncentráciu na samého seba už pred štartom. Na posledné preteky v Alpách som cestoval s Michalom Stefkovičom. Mišo tiež štartoval v kategórii "sólo". Je to môj parťák z Trenčína, veľa sme toho najazdili. Teraz v máji budem cestovať s Andrejom Vavrom, tiež z Trenčína. To je môj ďalší sparing partner. Vzájomne si robíme mentálnu podporu a hecujeme sa. Ďalší rozmer podpory na podujatí mi nechýba.

Je nejaký iný šport, ktorý by ste zvolili ako doplnkový v rámci prípravy?
V zime veľa behám. Hlavne mäkký povrch. Asfaltu sa vyhýbam. Môj obľúbený formát je polmaratón. Behám so Šaňom. To je môj pes. Máme už za sebou aj canicrossové preteky. Cez teple obdobie mam behu pomenej, ale snažím sa udržať sa v číslach. Inak furt bicykel, trochu gym a často jazdím na koni. to je super pre cele telo, hlavne chrbát. 

Koľko trvá, kým ste spať  v normálnom živote  hlavou a koľko sa zotavuje telo ?
Tuto otázku dostávam pravidelne. Po pretekoch si telo ide svoje ešte tak 2 až 3 dni. Prejavuje sa to minimálnou únavou a spánkovým režimom max 4 hodiny. potom ma zrazu vypne a nástupy štandartná únava a deficit spánku, ale do dvoch dni po vypnutí som úplne v normále. snažím sa po dojazde do cieľa nevytuhnúť a hneď ďaľšie dni si dávam regeneračné zopár kilometrov na bajku a masáže. Hlavu mam v poriadku, asi týždeň sa teším z výkonu a vzápätí plánujem, čo ďalej.

 Ako dlho sa venujete cyklistike? Prípadne skúste sa trochu „opísať“ ako cyklista :)
Ako voľnočasovej aktivite v podstate celý život. V priebehu vysokej školy som začal zisťovať, že na bicykli som schopný urobiť naozaj dlhé presuny. Posledných cca 5 rokov pred prvým ultramaratónom som spravil zopár viacdňových aj viactýždňových výletov ako cykloturista.
Profesiou som vizuálny umelec. Cyklistiku som tiež zaradil do svojej tvorby a niekedy narábam s touto aktivitou ako s umenovedným termínom alebo materiálom. Predovšetkým v autorskom projekte The Best Cycling Artist, ktorý bol pôvodne myslený ako recesia, dnes sa naň pozerám ako na cielenú provokáciu alebo výzvu smerom do umeleckej komunity. Prípadne sa obhajujem tvrdením, že testujem pružnosť umenovednej terminológie. Každopádne, som amatér, hobík s veľkými ambíciami.

Zúčastnili ste sa cyklistického ultramaratónu NorthCape4000. Môžete trochu priblížiť špecifiká tohto podujatia, resp. jeho základné pravidlá?
Bolesť, nespavosť, špina, prechod z tropického tepla do arktickej sychravosti, 4000 km nie len asfaltu, veľké prevýšenie, ale aj nekonečné fínske roviny bez zákrut. Štart bol v talianskej Florencii a cieľ v nórskom Nordkapp, 700 km za polárnym kruhom, v najsevernejšom bode Európy.
Základným pravidlom je prísť do cieľa v čo najkratšom možnom čase, svojpomocne, bez vonkajšej technickej podpory, všetko vo vlastnej réžií, s batožinou, ktorú si schopný a ochotný viezť so sebou. Dané sú koordináty štartu a cieľa, ďalej 4 checkpointy a tri konkrétne povolené trajekty. Zvyšok trasy je na individuálnom zvážení každého pretekára. Preto sa stáva, že niekto má v cieli natočených 4400 km a iní majú menej. Ja som mal 3986, čo znamená dobré plánovanie. Nocľah je tiež individuálny, dovolené je všetko čo si schopný si zmenežovať po ceste. Hotel, kemping, warmshowers, couchsurfing, prípadne sa zvalíš niekde na autobusovej zastávke, dáš si svoje 4 hodiny a valíš ďalej. Pretek nemá časový limit. Treba zaplatiť registračný poplatok 200 eur, predložiť zdravotné potvrdenie, že si schopný absolvovať takýto fyzický záťah a treba mať príslušné zdravotné poistenie. Priebeh jazdy je online streamovaný, takže je potrebné mať vlastný gps-tracker alebo špeciálnu appku v mobile a byť nonstop online.

Je to teda niečo podobné ako u nás populárnych 1000 miles? (Prípadne spomeňte rozdiely ak sú)
Zásadný rozdiel je, že Northcape4000 je pretek pre cestných cyklistov s dĺžkou cca 4000 km. Jazdí sa individuálne, v plnej premávke.

Čo Vás viedlo k účasti?
Každý si pestujeme svoje vlastné odrody masochizmu. Mojou je trpieť na dvoch kolesách. Chcel som zistiť, či som schopný šliapať 250 km denne počas približne dvoch týždňov. Tiež som chcel v rámci svojho umeleckého programu neotrasiteľne upevniť pozíciu The Best Cycling Artist na poli súčasného umenia na Slovensku a definitívne tak pochovať všetky pochybnosti o tomto egomasturbačnom titule v rámci umeleckej komunity. Tieto vopred definované ciele sa počas jazdy obohatili o ďalší, keď som  začal túžiť po najlepšom možnom umiestnení v cieli. Ale keďže som rodine sľúbil, že sa vrátim zdravotne v poriadku, moc som neriskoval. Nabudúce už nebudem nikomu nič sľubovať. Nakoniec som skončil na 21.mieste. Štartovalo necelých 50 jazdcov, neviem to číslo presne.

Pripravovali ste sa nejak špeciálne alebo ste jednoducho šli do toho?
Od januára 2017, keď som sa úspešne prihlásil na pretek, som zvýšil tréningové objemy. Dôležitá bola pre mňa dĺžka a čas v sedle. Vyzvedal som, gúglil, chcel som vedieť aké sú zdravotné riziká, aké osvetlenie sa na tento formát cyklistiky používa, a pod.

Na akom bicykli ste štartovali? Prebehli na ňom nejaké úpravy?
Specialized Allez s jednoduchou výbavou Shimano Tiagra. Dôvody sú prosté. Ak sa niečo pokazí a treba to rýchlo vymeniť za nové v najbližšom možnom obchode, nie je to také bolestivé ako meniť niečo s S-WORKSu na SRAMe. To sa aj stalo, keď sa mi smrteľne pokazil zadný náboj na krásnom nedeľnom švédskom vidieku a do najbližšieho mesta so servisom to bolo 90 km. Tam som to s vesmírnou pomocou dorapkal, reťaz mi padala asi na každom druhom kilometri a v servise som musel ihneď kúpiť celé zadné koleso a ponáhľať sa do Štokholmu na večerný trajekt do Turku, aby som nemusel čakať 12 hodín na ďalší ranný. Stihol som to len tak-tak. Úpravy pred pretekom prebehli. Namontoval som 550 gramový nosič na sedlovku, časovkárske pulty na rajdy a gps Garmin eTrex 25. Nosič som zvolil kvôli stabilite podsedlovej batožiny, pulty sú nevyhnutné a veľmi nápomocné, eTrex 25 šlape na tuškové baterky a tie sa dajú kúpiť v každej dedine. Osvedčilo sa, od viacerých jazdcov som počul šomrať na nabíjateľné navigácie, ktoré sa jednoducho nestíhali počas kávičkovania dobíjať a sem tam sa stalo, že bol pretekár aj celý deň bez navigácie.

A čo výbava? Predsa len si človek musí zhodnotiť čo so sebou vziať a čo nie a určite rozhoduje aj váha a pod...Môžete nám to priblížiť?
Gramy som nerátal, ale samozrejme snažil som sa zobrať si totálne minimum. Išlo sa za polárny kruh, čiže objem oblečenia bol väčší ako na výlet do Španielska. Mal som super veľký spacák, ktorý vážil približne jeden a pol kila. Každopádne, svoje potreby som mohol iba odhadovať, nakoľko som takýto pretek ešte nikdy pred tým neabsolvoval a za polárnym kruhom som na bicykli tiež pred tým nebol. Výsledok: zopár zbytočných vecí, ktoré nabudúce určite nechám doma, ale žiadna tragédia to nebola.

Zvolili by ste teraz keď už je po všetkom vo výbave niečo iné?
Na ďalší pretek si zoberiem letný ultraľahký spacák a spanie vonku obmedzím na krízové minimum. Powerbanka zostane doma. Priložím celoreflexné návleky na tretry a celoreflexné návleky na ruky. Apgrejdnem osvetlenie a zahodím nosič na sedlovku.

Ako to bolo s počasím – predsa len na severe vie byť pekne sychravo a zima :)
Prvé dva talianske dni bolo medzi 35 až 38 stupňov. V noci okolo 25 a príležitostné búrky. V alpách pršalo a Brennerský priesmyk prekvapil chladom a 12timi stupňami. Nočný mokrý zjazd bol citeľne chladný. Nemecko bolo opäť horúce, cez deň 30+. V noci sa šlo výborne, 20 až 25, jasná obloha. Sever Nemecka bol veľmi veterný a tak to pokračovalo aj celé Dánsko. Meteorologické rukávy nonstop v horizontálnej polohe, iba smer sa menil. Švédsko takmer celé upršané, denná teplota medzi 15 až 20, v noci chladno. Fínsko, žiadna sláva. Prehánka, sem-tam polooblačno. Každým dňom sa ochladzovalo. Za polárnym kruhom to už cez slnečný deň na viac ako 15 nešlo. Vietor citeľný, stále menil smer. Nič príjemné ak máš na sebe stále premočené veci. Posledné dva dni boli katastrofálne. Vietor, chlad a dážď. Záverečných 200 km bolo totálne kritických. 7 až 9 stupňov, výdatný chladný zlievak takmer celý deň a ako inak, protivietor. Veľké nedeľné finále ako sa patrí.

Čo bolo pre Vás najťažšie? Dĺžka pretekov, stúpania, vietor?
Najťažší bol posledný deň. Ani nie tak preto, že bol posledný, ako kvôli počasiu. Ako som už spomenul, podmienky boli ako schválne namiešané, tie najhoršie možné. Deň som začal navlečením sa do už 5 dní mokrého a chladného oblečenia a obuvi. Vonku ma čakal polárny dážď, naozaj výdatný lejak. Po dvoch minútach som bol ako práve vytiahnutá špongia z vody. Teplomer ukazoval 7 stupňov a vietor bol pochopiteľne proti mne. Toto počasie mi vydržalo od rána až do poobedia, potom sa trochu zmiernil dážď, vietor a chlad pretrval. Naozaj som si myslel, že horšie to už nemôže byť. Omyl. Tunel, ktorý vedie pod fjord, klesá veľmi hlboko. 4 km prudkého zjazdu v 3 stupňovej teplote vás takto vyčerpaného a premočeného krásne až na kosť prefučí. Potom si treba tie kilometre zase vyšliapať, aby ste opäť mohli neohrozene vstúpiť do kolotoča severného vetra a dažďa. Tunelov bolo viacero. Toto sa opakovalo až takmer do konca, kedy sa na posledných 25 kilometrov pridali ďalšie bombóniky, hmla a nekončiace stúpania s klesania vedúce niekam do bieleho nekonečna. Posledných 200 km bolo naozaj najťažších.

Prišla na vás kríza? Napadli vás v niektorom momente myšlienky, že to zabalíte?
Nie, nikdy.
Jazdili ste aj počas noci?
Áno. V noci sa ide výborne. Tma ma vždy prebrala z celodennej únavy. V severnej polovici Škandinávie však noc ako ju u nás poznáme prestala existovať, takže to bolo jedno. Západ slnka takmer okamžite striedal jeho východ, tma trvala naozaj krátko.

Ako to bolo so spaním?
Spal som keď bolo treba, keď sa dostavila únava alebo búrka. Trikrát som použil hotel, zvyšok bol improvizovaný. Vonku na terase kaviarne, v pivnici pod krčmou, na zastrešenom pódiu, na terase rekonštruovaného plážového baru, v drevenom domčeku na detskom ihrisku, a pod. Výborným riešením krízového spania v nehostinnom počasí je vstupná chodba akejkoľvek banky. Tie sú takmer vždy prístupné non-stop kvôli bankomatom, je v nich teplo, žiaden hmyz a na zemi je niekedy pohodlný hrubý koberec. Pokiaľ ste v západnej Európe alebo Škandinávii tak vás nikto nevyhodí, niekedy prví ranní ľudia dokonca našľapujú opatrne, aby vás nezobudili, prípadne sa ospravedlnia ak sa tak stane a poprajú šťastnú cestu.

Išlo Vám aj o poradie alebo čisto len o to užiť si trasu a dokončiť v zdraví. Zrejme tu nie je taká rivalita ako na klasických pretekoch :)
Rivalita je citeľná, každý chce byť čo najlepšie umiestnený. Nie je to také koncentrované ako v pretekoch na kratšie vzdialenosti. Toto je „long distance“ pretek. Ťahá sa to pomaly, ide o výdrž. Veteráni zvyknú vravieť: vyhráva sa hlavou, nie iba nohami. Samozrejme, vyskytnú sa aj romantici, ktorí tvrdia, že oni neprišli pretekať, že si chcú užiť krajinu a prísť domov v zdraví. Ale na to, aby ste si urobili pekný cykloturistický výlet nie je potrebné platiť účastnícky poplatok 200 eur.

Čo bol pre Vás najkrajší zážitok?
Talianske jedlo, talianska káva, nórska a švédska ústretovosť a nápomocnosť, emotívny príchod do cieľa, kde sme sa objímali s ostatnými jazdcami ako v závere romantického filmu a zistenie, že na to mám.

A naopak ten najhorší?
Fínsko, fínska akože „káva“, fínske cesty, fínska krajina, fínske akože „autobusové zastávky“, kde sa nedá skryť pred dažďom.

A čo strava a pitný režim? Mali ste presne naplánované čo, kedy, ako?
Špeciálny plán som nemal. Vedel som, že výdaj bude obrovský. Tomu som musel prispôsobiť aj príjem. Za bežných okolností som vegetarián, ale počas jazdy sa toto niekedy jednoducho nedalo zmenežovať. Jedol som všetko a kedykoľvek sa dalo. Kupoval som v supermarketoch, vo fastfoodoch, jedol som v reštikách, na pumpách, kdekoľvek to bolo možné a kedykoľvek som pociťoval hlad. Poruke som mal neustále niečo sladké, nejaké želé, Snikers, čokoľvek. Tiež som si niesol mikrobalenia čistej soli z reštaurácie v Taliansku, ktoré som priebežne miešal s vodou a pil. Mal som aj magnéziové tablety. Neviem koľko litrov vody a koľko kalórií a objemu jedla som denne konzumoval, ale bolo toho veľa. Dával som si pozor aby som prijímal pravidelne počas celého dňa a tiež nešiel spať hladný. Žiadne žalúdočné problémy som nemal.

Predpokladám, že ste aj niečo schudli :)
Váha po návrate domov ukázala o dve kilá menej, takže nič radikálne sa nestalo.

Ako dlho trvá následný návrat do reality? Alebo nič také nebolo potrebne? :)
Mentálne sa žiadna zásadná deaklimatizácia neudiala, nebolo to potrebné. Ale prekvapilo ma telo, ktoré si ešte 3 dni myslelo, že sme neskončili. Prejavilo sa to 4-hodinovým spánkovým režimom a takmer žiadnou únavou. Až štvrtý deň sa náhle svaly rozhodli, že treba dať najavo nejakú bolesť. Bolo to celkom zábavné. Inšpirovalo ma to a teraz si dohľadávam informácie o týchto fyzikálnych mechanizmoch. Telo je úžasný stroj.

Máte nejaké podobné plány do budúcna?
Vyhrať niektorý z nasledujúcich ročníkov Transcontinental race.

Active Planet tohto odvážlivca podporilo produktovo  výrobkami výživy a multisport dresom Crazy Idea a vetrovku Crazy Idea Siderial s 15.000 vodným stĺpcom, ktorý verime že sa zíde pri jeho vykone na trati bez akejkoľvek pomoci.

Držíme palce a budeme na FCB pritom.

Čast rozhovoru prevzatá z MTBiker.
Ďakujem za rozhovor Katka Belicová