Kazdy z nas mame nejaky charakter. Tento moze byt normalny, dobry, zly alebo aj krivy. Su ludia ktori nemaju ziaden charakter, to je udajne najhorsia alternativa. Okrem toho existuje aj bezcharakternost.
Jednej krasnej nedelnej marcovej noci, teda bolo uz nadranom, stupame s manzelkou Monique s lyzami na pleciach v ustrety zasnezenym horam. Kracame po zladovatelej a kamenistej lesnej ceste, a netrpezlivo cakame kedy si konecne mozeme pripnut lyze. Po dvoch hodinach chôdze konecne vyslo slnko. Pred nami je dlha a strma luka bez snehu, na jej konci stoji krasna horska chatka, skoro pernikova chalupka, nazyvanu u nas vo Svajciarsku „chalet“ (vyslov šalé). Chata je uz osvetlena slnkom, pred nou sedi v chlapik na pohodlnej stolicke a cita noviny. Hotova idylka. Zavidime mu jeho polohu. Nasa cesta vedie okolo chalupky. Nachadzame sa daleko od civilizacie, strateni v nekonecnych svajciarskych horach.
Zo „srandy“ poviem manzelke „mozno nas tento stastny clovek pozve na kavicku, alebo aspon prehodi s nami nejake to slovo“.
Ked sme sa k chaletu priblizili na „dostrel“ chlapik sa zdvihol ako keby ho bodla osa a urychlene zmizol v chate. Dvere, za sebou zavrel, asi aj zo zavorou. Bolo jasne ze nechce nikoho vidiet, s nikym sa rozpravat, a o to menej zdielat s niekym nedelnu kavicku. Bez zastavky sme pokracovali v nasej. Pred tym nez sa nam chatka stratila z dohladu, posledny krat som sa obratil. Nas cloviecik znovu sedel pred chatou, na slniecku a cital dalej svoje noviny. Bolo to chovanie sa praveho Europana, alebo nedajboze Svajciara. Ako cudzinec ktory ziskal svajciarske obcianstvo, sa k tejto teme nechcem vyjadrit.
Do akej skupiny charakterov by sa tento majitel chaty dal zaradit ? Myslim si ze mal čudný charakter.