CHOPOK ATTACK - to nie je len tak nejaký skialpový bláznivý rozmar. Má to svoje opodstatnené ako a prečo.
Pre pochopenie sa vrátim do roku 1999, keď nás ešte Peter Šperka zobral do rakúskeho Saalbachu. Že vraj sú tam nejaké nové skialp preteky jednotlivcov a tvária sa, že budú náročné / 2700 m výškových /. Hovoríme si, že také čosi by mohlo byť pre nás. Ale malo to háčik. Bola to nočná jazda. Nikdy dovtedy som to nejak výraznejšie neskúšal a ani sme nemali nejaké extra svetlá. Nočným jazdám som sa vyhýbal. Ale iste si nejak poradíme, hovoríme si. Ideme na to!
Do Rakúska sme veľmi nechodili, keďže nejak tam nepodporovali preteky vo voľnom teréne ale len po zjazdovkách. Možno to vyhovuje tým, čo nevedia až tak lyžovať. Ale ešte sme ani netušili ako môže vyzerať čaro nočných jázd. Sadli sme teda do auta a hurá smer Alpy.
Mapa trasy v Saalbachu pre info:
Sme v Saalbachu. Prezentácia prebehla, obzeráme trate a trochu sa nám vykrútil krk. Musíte hlavu poriadne zdvihnúť. "Pekná strmina" nás čakala hneď na úvod. To sme ešte nevedeli, že tá strmina bude takmer kontinuálne 1000 výškových len stúpať a stúpať. Nedá vydýchnuť ani kúsok. Ako zistíme neskôr, dosť sa tam aj padá. Štart je na námestí a stretlo sa nás tam pár stoviek z mnohých krajín. Slnko sa schováva za kopcami, otváracia doba vlekov práve končí. A to je znak, že skialpová zábava môže začať. Ešte sa so Sveťom smejeme aké majú taliani čelovky. Veľké ako keby mali na hlave satelity. My malinké čo najľahšie , však váha robí svoje.
Je 16.00 a je odštartované. Bežíme v lyžiarkach pár metrov pomedzi výklady , začína zjazdovka a dávame lyže. A hop sa na strechu. Dáva zabrať. Na trati nie sú žiadne stopy, choď si ako chceš, len prejdi kontrolné body hore a dolu. Prešli sme prvý kopec a ešte nie je tma. Zjazd parádny. Prichádzame na kontrolu a Rakúski organizátori chytili paniku. Ani vo sne ich nenapadlo, že tam budeme tak rýchlo. Tak len chaoticky ukazovali asi akým smerom ďalej.
Druhý kopec už začala tma. Tie naše svetielka - svetlušky nám trochu osvetľujú sneh pod nohami. Prvý krát v živote pretekám za tmy. Neviem ako sa ide ďalej , viem že len hore a hore. Je viac ciest a či bola najlepšia netuším doteraz, ale nejak sa dostávam na kontrolu. Nasleduje zjazd. A to bol pre mňa šok. Strmé, zatočené , množstvo terénnych zlomov. Ťažký zjazd aj za dňa , nie to pri svetluškách. Ešte svieti nejaké delo na cestu a po šialenej jazde som dolu. Fúhaaaa. Celkom dobrý adrenalín. Tretí kopec už je plytký, trochu orientačne zložitejší ale prichádzam na kontrolu. Som asi tretí, čo by bolo skvelé. Len tesne za mnou sa hýbe akési svetlo. Púštam sa do zjazdu. A zrazu sa čosi rozžiari a vtedy som to pochopil. Nemám šancu. Predbieha ma talian s tou "satelitnou" čelovkou. Svieti ako auto a valí , čo to dá. Po prvom terénnom zlome to vzdávam. Som štvrtý. Zemiakový. Ale dojazd bol excelentný. Navozili zatiaľ sneh a prišli sme opäť na námestie ale už na lyžiach. Potom už len hrala hudba, plno divákov a my sme si triedili dojmy.
Víťaz Oprandi má 3:05 hod. A hovoríme si , že hranica 3 hod bude výzva. A že sa musíme vrátiť. Veru o rok sme tu opäť.
Viď foto na štarte na II. ročníku: skoro ako keby sme šli do bane.
Sveťo skvelým záverom skončil druhý za vtedajšou skialp hviezdou Meraldim / 10 násobný víťaz Pierra Menty/ , ktorý už prekonal hranicu 3 hod. Vidíte na foto akú máme výstroj. Žiadny karbon, či ultraľahké lyže. Lyžiarky model Dynafit - vedro, lyže vidíte. Čelovky máme robené z ručných lámp. Žiarovky sú z auta , baterky máme schované v kombinéze. Keď ju zapnete, tak aspoň tá moja sa po 5 minútach začala roztápať. Takže slúžila len dolu kopcom a musel som ísť rýchlo, nech sa chladí.
Ale čo bolo omnoho dôležitejšie sa ukázalo o pár rokov. Trate boli stále rovnaké a dali sa porovnať časy. Menil sa materiál výstroje. Žlahčoval sa a ukázalo sa to aj na časoch takmer u identických pretekárov. Za 8 rokov sa z rekordu 3:05 dostali víťazi postupne až na 2: 27 hod. /Giacomelli 2006/. Materiál sa menil a víťaz už mal takmer všetko ako dnes. Zvíťazil carbon v plnej miere. Paráda.
Ale potom to zastalo. Fantastický Kilian Jornet tento rekord ani po 5 tich rokoch neprekonal. Trvalo to až 9 rokov , keď ďalší super bežec Pivk mal 2: 24, potom Palzer 2:21 až po Boscacciho, čo sa zase posunul až na 2:18 hod v roku2018.
Trochu sa presuňme domov. Boli sme fakt nadšený. Čaro noci prináša veĺa adrenalínu. Chceli sme čosi podobné aj u nás doma. A našli sme "domov" na Štrbskom Plese. Krúžili sme zopár kôl pod Solisko, naučili sa používať čelovky a reagovať nocou. To bolo celkom fajn a hlavne keď bolo snehu a spúšťali sme sa aj popod mostíky.
Len stále tomu chýbali výškové metre a náročnosť terénu. Vedeli sme , že jediné miesto na Slovensku kde je možné čosi podobné je Chopok. Juh so severom dokopy. Snívali sme o tom, že to tu raz prebehne. Zdalo sa , že to bude niečo , čo bude v kategórii nikdy nesplnených želaní. Mení sa to. A je to tu!!! CHOPOK ATTACK 2019
Neváhajte, poďte si to vyskúšať. Na čelovke nešetrite počtom Lumenov. Takých 1000 minimálne. A uvidíte, že noc má svoje čaro a zdanlivú ľahkú jazdu vie poriadne sťažiť. Vyberte si trasu na akú si trúfnete, zavolajte kamarátov a užite si to naplno.
Registráciu a všetky info nájdete na www.activeplanet.sk.
Verím , že sa uvidíme v Jasnej 21.12.2019