Leto končí a je nádherný víkend. Teplo na krátky rukáv , bezvetrie a predpoveď bez mráčika. Vtedy už len vybehnúť na hory. Ako som už uviedol v článku predtým http://www.activeplanet.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=183&lnk=blogy , dal som si záväzok, trochu viac spoznať turistické chodníky a urobiť si pekné okruhy. Sadám teda do auta a presúvam sa do Podbanského. Vyťahujem z auta bike. Dávam si dnes dvojboj. Bike a vlastné nohy. Smerujem do Kôprovej doliny. Kto by už tam ale chodil peši. Teda aspoň takí, čo to nepoznajú. Ľutujem totiž turistov, keď sa vyberú na túto cestu po svojich. Pôjdu nekonečne dlho a stále sú v doline, pekne po asfaltke. Žiadny nový výhľad. To nie je pre mňa. Už som to peši šiel a začali sme Tichou dolinou, ktorá je ešte dlhšia. Brrrrrr. Tak to nie. Preto ten bike.
Po 40 min mám za sebou 10 km. Asfaltka skončila a hľadám miesto na parking. Les toho veľa skryje. Ale aj tak zamknem bike a zahádžem ho trávou. Je dobre zamaskovaný. Aj tak mám obavy. Počul som rôzne historky. Od ukradnutia až po prerezané gumy. Ale verím, že mne sa nič nemôže stať.
Tak a teraz už len po svojich. Potreboval som sa trochu vybúriť a tak dnes si to dám pekne behom. Kopce a klasické horské cestičky mám rád. Jedla mám dosť a vody tiež. Smerujem na Temnosmrečianske plesá. Beží sa mi dobre, úplne v pohode. Pri nižnom plese končí oficiálne chodník.
Ale mňa zaujíma ten starý, ktorým kedysi chodili mnohí turisti pekne po značke. Keď pozriem hore, tak na hrebeni vidím množstvo ľudí. Poliaci, hovorím si. Pozerajú na nás pekne z výšky. A ja nemôžem? Čo by nie. Chodník pekne vidno ďalej. Aj keď je jasné, že sa po ňom chodí málo.
Tak pokračujem až k Vyšnému Temnosmrečianskemu plesu. Tu som si chcel pozrieť , kde sme to s Mišom blúdili v zime, keď sme robili prvé opakovanie Tatarkovho zimného prechodu . Síce bola noc a nám došla jedna čelovka. Stratili sme tam veľa hodín. Keď na to teraz pozerám, je to veľmi jednoduché.
Ukladám si to do pamäte pre ďalšie dobrodružstvo. Musím to poznať aj za hmly. Takže pokračujem na Chalubinského bránu. Výstup úplne v pohode a hore stretávam už poliakov. Tí sa pekne hore fotia a pýtajú sa , či sa dá zísť. Hovorím že áno. Ale , čo ďalej. Nemajú sa ako vrátiť.
Poobzerám sa , napijem a šups ho na poľskú stranu. Zbehávam to rýchlo. Napájam sa na ďalšiu cestu z Morského Oka na Spiglasove sedlo. Tam ale je to priam preplnené. Obehávam postupne stovky ľudí. Vyjdem na sedlo a potom ešte na vrchol, z ktorého sa musím ale trochu vrátiť. Hore si fotím okolie a kochám sa pohľadom na Tatry. Naozaj nádhera.
Zabávam sa na jednej partii. Bavia sa , že ako sa odfotiť. Že smerom na poľské Tatry nadhodil jeden. Tak sa otáčajú smerom na Rysy. Ale všetky ďalšie hrebene patria na Slovensko.
Takže si veľmi nenavyberajú. Uvažujem, že poliaci toho majú vlastne strašne málo. Takže sa vôbec nečudujem, že sú bežne v presile u nás. Aj vzhľadom na mentalitu.
Zbehnem rýchlo do Doliny Piatich Stawov. Trochu spomalili reťaze ale dalo sa to ľahko obísť. Videl som ale zástupy na reťaze. Moju myšlienku ešte si prejsť časť Orlej Prťe som rýchlo zahnal. Načakal by som sa nekonečne dlho na reťaziach.
Takže dávam zase skratku na Slovensko cez Hladké sedlo. Chodník nie je v mape ale je nás tam dosť s rovnakým úmyslom. Hore som dostal za odmenu čokoládu od turistov, že som ich tak rýchlo dobehol. Nuž a posledné foto a šups dole.
Cez sedlo Závory opäť do Kôprovej doliny. Stretol som pár turistov, medvede ale nie. Bike som si našiel bez problémov a bol celý tak ako som ho nechal. Vydýchol som si a potom už len sa spustiť k autu. Okruh ako vyšitý na turistiku.
Moje časy ale neberte veľmi do úvahy. Predsa len to bol beh. Takže
Podbanské – 10.00 hod – bikom po cca 1 km za koniec asfaltky – 10:42 min
Chalubinského brána– 12:02 hod
Spiglasov vrch – 12:43 hod
Hladké sedlo – 13:40 hod
Podbanské – 14:41 hod
Celkom čas – 4:41 hod
Počet km – 38 km z toho 20 km na biku
Turistický odhad bez behu ale s bikom – 10 hod.
Okruh je zaujímavý ale doporučujem variantu spolu s bikom, inak sa to neúmerne predĺži. Pre lepšiu orientáciu choďte opačne ako som šiel ja. Idete ale mimo značkovaný chodník !!! Ten tam bol len v minulosti
Obtiažnosť – je len mierna. Povrch - klasické tatranské chodníky. Na jednom krátkom úseku reťaze. Na poľskej strane stretnete iste veľa turistov. U nás skôr minimum resp. medvede.
Trasu dobre vidno aj na google maps – hlavne poľskú stranu. Dobre rozoznáte aj chodníky. Naša strana je nekvalitná.
Prečo boli zrušené niektoré časti chodníkov – netuším a nerozumiem.