tak a tento rok to vyšlo. Na Lago sme sa dostali. S dvoma hlavnými cieľmi a to dobre si zajazdiť na biku a tiež zdolať ferraty s vysokým hodnotením obtiažnosti. nejak sme sa zozbierali vlastne uz známa partia.
Čo je take známe o Lago di Garda a okolí? je to raj - cyklistov, surfistov, ferratistov, lezcov a iných. Jednoducho si tu nájde každý čosi. Len sa tam vybrať. A my sme šli. Sadli sme si ráno 21.6. do auta a hurá na cesty. Jano Kirdaj si zodpovedne plnil úlohu kameramana ihneď od začiatku a výsledok môžete vidieť nižšie.
Podvečer sme teda dorazili priamo do Riva del Garda , postavili si v kempe veľký stan a šups ešte pozrieť kde to sme. Lago di Garda leží v severnom Taliansku medzi Alpami a Pádskou nížinou, v nadmorskej výške 65 m. Jazero má rozlohu 369,98 km². Je dlhé 51,6 km a široké 17,2 km. Dĺžka jeho brehu je 158,4 km. Priemernú hĺbku má 136 m a maximálnu hĺbku 346 m. A čo je dosť dôležité, tak v tesnom okolí sú kopčeky s výškou cez 2000 m.
Podnebie je vďaka polohe úplne stredomorské. Vďaka teplému vetru, tzv. Ora, je skoro každé popoludnie na jazere čerstvý vietor. Ten vytvára ideálne podmienky pre surfovanie, o čom sme sa mohli presvedčiť. Veru fúkalo celkom dosť a surfisti po rannom leňošení veru si dali zabrať.
My sme si dali na úvod mierne ťažkú ferratu S.A.T. Via dell Amizia priamo nad mestom, ktorá končí v 1250 m. Inštrukcie dostali tí čo ešte ferraty neskúsili a išlo sa. Ide naozaj o niećo ľahšie , zaujímavé sú hlavne dlhé rebríky , pár malých úsekov ale predovšetkým výhľady. Tie veru stáli za to, bol pekný deň a tak sme si to užívali.
Ďalší deň sme vytiahli biky a šups na Tremalzo do 1800 m. Hlavne časť z asi 500 do 1200 m bola neuveriteľne dlhá a aj dosť náročná. Potom nás trochu začalo naháňať počasie a tak sme kombinovali biky so schovávaním na chate či niekde po tuneloch. V každom prípade klobúk dole pred staviteľmi týchto ciest - okolo Laga bola cesta postavená ći vytesaná už v roku 1851!!! Bolo to super, naozaj kráľovská etapa. Dole sme šli asfaltkou a už sme zbehli relatívne rýchlo / dá sa zvoliť smer aj opačne - to je asfaltkou hore a šotolinou dolu /.
Pozrite kde až vedú cesty!!!
PS: foto je v skutočnosti z iného miesta, čo zvečnil Šaňo Luczy, takže berte to z nadhľadu
Ráno bolo opäť už pekne a tak sme chceli zvládnuť dve ferraty. Najskôr Rio Sallagoni na hrad Drena. Bolo to celkom pekné, pripomínalo nám to Slovenský raj. Ale obtiažnosť nás dosť sklamala, lebo neviem prečo tu uvádzajú C - ako stredne ťažké. Tak sme sa dobre rozcvičený vybrali hneď na Monte Albano - ako jednu z dvoch tunajších naj. Ale beda! našli sme tam nejaký lístok, že do konca júna je ferrata uzavretá. Stáli sme na začiatku, vôľa bola a nedalo sa. Nechceli sme riskovať pokutu , tak sme to vzdali. Sklamanie bolo veľké, tak sme to išli odbajkovať do Arca na mestký hrad / celkom dobré stúpanie úzkymi uličkami. Bola to ale len náplasť a to sme cestou späť chceli ešte dať jednu skratku, ktorá skončila mnohými škrabancami od kríkov. Ale zvládli sme to.
Ďalší deň sme boli odhodlaní zdolať tunajšie top - Rino Pisetta. A veru bolo to aj top. Jeden od nás si to veru aj rozmyslel, nakoľko zo spodu to nevyzerala len taká ľahká prechádzka. Treba si to vyskúšať, inak sa to ťažko hodnotí. Pohľady boli super, expozícia terénu tiež - však už pozrite to video. Škoda je tu o tom aj písať.
Foto a kamera: Ján Kirdaj - www.skialptour.sk
{vimeo}25958301{/vimeo}
A vlastne sme už potom šli domov. Bolo fajn ale zostala ferrata Monte Albano a kopec ciest na bike. To zase nabudúce.