Ako je to s Vami priatelia?
Chce sa Vám trénovat?
Na obzore žiadne preteky!
Ako s našimi motiváciami vo výnimočnom stave sme sa spýtali na názor športovej psychologičky Mgr. Michaly Bednárikovej, SASP-FEPSAC.
Miška si našla čas pre nás a pripravila krásnu analýzu o motiváciách pre športovanie - trénovanie.
Pomaly si začíname zvykať na nový „normál“. Svet sa spomalil, podradil rýchlosť a je pre nás výzvou, ako na to zareagujeme. V kontexte športu sa ukazujú byť viaceré paradoxy a s tým súvisiace výzvy.
Prvým paradoxom je, že ľudia ktorých životným štýlom je veľa fyzického pohybu, majú aktuálne pred sebou jednu výzvu navyše. Výzva „zostaň doma“ sa totiž ľahšie napĺňa tým, ktorí trávili veľa času zatvorení medzi štyrmi stenami aj predtým.
Keď si predstavíme športovanie na kontinuu od 1 do 10, kde nula znamená, že
človek nemá žiadnu fyzickú aktivitu a desiatka je úroveň profesionálneho športovca, tak každý z nás sa tam niekde nachádza. Tu prichádzame k druhému paradoxu a síce, že čím ďalej sa na tomto kontinuu človek nachádza tým viac obmedzení mu aktuálna situácia prinášayššie číslo zvyčajne znamená aj vyššiu mieru organizovanosti športovania. Na jednej strane sa zatvorili športoviská, takže tréningy sa presunuli primárne do bytov, domov a záhrad. Na druhej strane väčšina z nás je zvyknutá športovať v skupinách aj keď ide iba o rekreačný a individuálny šport.
Aktuálna situácia výrazne obmedzila možnosti, ktoré pre vykonávanie športu máme, to je fakt. V zmysle hesla „kontroluj kontrolovateľné“ sa skúsme pozrieť na to ako tento nový „normál“ môže vplývať na motiváciu športovať a najmä ako sa touto novou situáciou popasovať.
Pred akými výzvami v súvislosti s motiváciou športovať teda stojíme?
1. Prečo pravidelne športovať aj v čase „corony“?
2. Ako športovať v týchto oklieštených podmienkach?
Prečo byť fyzicky aktívny je asi väčšine úplne jasné. Bez ohľadu na aktuálnu situáciu je pravidelná fyzická aktivita zdraviu prospešná, a to nielen pre zdravie nášho tela. Už aj starí Gréci vedeli, že naše telo je úzko spojené s našou mysľou, čo dokladuje aj známa múdrosť „v zdravom tele, zdravý duch“.
V kontexte aktuálnej situácie, ktorá prináša veľa neistoty, obmedzení, strachov a úzkostí, je o to viac odporúčané, aby sme sa hýbali aj keď zostávame doma. To sú však apely dôležité najmä pre ľudí, ktorí sú na pohyb zvyknutí skôr v menšej miere alebo vôbec. Tí, ktorí sú zvyknutí športovať pravidelne, prípadne až denne, stoja skôr pred výzvou ako športovať.
Tí, ktorí sa tréningami pripravujú na preteky, teraz nemajú vo výhľade žiaden konkrétny „dátum“ ku ktorému by ich príprava smerovala. V niektorých letných športoch to dokonca vyzerá tak, že sa tohtoročná sezóna možno ani nezačne. Prečo teda športovať keď „o nič nejde“?
Kde nájsť motiváciu športovať v podmienkach, ktoré majú ďaleko od ideálu? Odpoveď je síce ľahká, ale o to náročnejšie ju môže byť zrealizovať. Tú motiváciu totiž musíme nájsť v prvom rade v sebe. Či už športujeme viac alebo menej a či to robíme súťažne alebo len rekreačne, tak každý nás má rôzny mix motivácií, ktoré nás k športovaniu vedú. Skúste si teda na chvíľu sadnúť a spísať si prečo ste sa rozhodli tráviť čas športom a aj to prečo práve konkrétnym športom alebo športami. Môžete si to nakresliť ako koláč, kde jednotlivé motivácie sú časti koláča. Niekto medzi nimi môže mať „čas strávený s priateľmi“ či „súťaženie“, ktoré sa aktuálne nedajú veľmi napĺňať, ale budú tam mnohé iné motivácie, ktoré naplniť je možné a to či už úplne alebo aspoň čiastočne.
A mimochodom aj také „súťaženie“ je čiastočne naplniteľné, čoho príkladommnohé „výzvy“ ktoré teraz kolujú internetom. Takže hoci niečo je prvoplánovo obmedzené, tak so štipkou kreativity sa esencia väčšiny ak nie každej motivácie dá naplniť.
Ak už máme to svoje „prečo“, tak ešte musíme nájsť to svoje „ako“, ako športovať v týchto oklieštených podmienkach. Mnohí isto teraz túžia bývať v dome zo záhradou, kde máme možnosť byť na čerstvom vzduchu a zároveň zostávať doma.
Mať možnosť vybehnúť do prírody, kde nie sú davy ľudí je v týchto dňoch na nezaplatenie. Keby sme si podmienky premietli opäť na stupnici od 1 do 10, tak jedna znamená fyzická aktivita medzi 4 stenami a osamote a 10 sú podmienky na aké ste vo svojom športe bežne zvyknutí.
Z hľadiska motivácie a aj možností športovať je najťažšie ak sa nachádzame na jednotke, teda máme športovať vo svojom byte a sami. Ak našou 10-tkou bol exteriér a skupinový tréning, tak to zrejme bude pre nás náročnejšie na zvládanie ako keď je našou 10tkou individuálny tréning v interiéri. Záleží však aj to športu, ktorý robíme.
Pre mnohé športy súčasné obmedzenia znamenajú, že športovci prešli primárne na kondičnú prípravu, nakoľko napríklad pre také plávanie je bazén nevyhnutnou súčasťou. V žiadnom športe nie sú dnešné obmedzenia ideálom. Je však len na nás a našej kreativite ako sa s tým popasujeme. Našťastie máme technológie a internet, ktoré vedia byť podobne ako oheň, dobrým sluhom ale zlým pánom. Ak si z nich urobíme dobrého sluhu, tak môžeme absolvovať tréningy doma a.
Z hľadiska motivácie je lebo cvičíme v skupine Ak viete, že na vás skupina dobre vplýva, tak netreba váhať a treba ísť do toho. A nemusí to byť len tréning organizovaný niekým iným. Môžete osloviť priateľov s ktorými by ste za iných okolností športovali spolu, naštartovať videohovor a odtrénovať si tréning spoločne. Nie je to síce to isté, ale je to najlepšie čo sa dá a rozhodne je to lepšie ako nič.
Pri športovaní v čase corony je asi najdôležitejšie mať jasno v svojich „prečo“, pretože kto chce tak si cestu nájde, inými slovami ak máme svoje „prečo“ tak si svoje „ako“ nájdeme.
Majo Sŕnik, ultra športovec, Kanada.
Nuž .... musím povedať, že konšpiračné teórie sú moja obľúbená téma ale popravde nemyslel som, že sa dožijem takého zlomu už v našom živote, tak či onak je to tu a či už to je celé pod rúškom konca sveta alebo nie ešte stále sme tu.
Žijeme, dýchame a netreba hádzať flintu do žita ... a tak športom a pohybom by sa to celé mohlo dať prežiť akosi jednoduchšie ... veľa z nás sa prihlási na nejaké preteky aby sa nám viac chcelo trénovať , aby sme mali nejaké méty na ktoré sa treba pripraviť, nejaké časy ktoré chceme prekonať.
Zatiaľ to vyzerá tak, že preteky sa rušia a nám motivácia akosi ubúda, prišli iné starosti, existenčné problémy, stres ... no netreba sa vzdávať, potrebujeme predsa pre “ život “ nie len na špecifické preteky, je dôležité stále si nájsť osobné výzvy, ktoré sú aj tak krásne a možno aj dôležitejšie ako preteky samotne ... tréning je aj tak dôležitý a treba nájsť krásu v tej drine, ktorá je aj tak skoro 98% športu a potom tie 2% je oslava, keď stojíme na štarte pretekov ... tak zatiaľ budeme makať s určite tá oslava príde !
V dnešnej dobe internetu nie je problém prihlásiť sa na Strava a zasúťažiť s kamošmi alebo si nájsť segmenty, na ktorých sa dá zlepšiť, je dobrá doba vrátiť sa k základom ako jóga ,strečing ,ak beháte- sústrediť sa na zlepšenie bežeckej formy a nielen riešiť rýchlosť a čas, keďže momentálne to až tak dôležité nie je.
Proste ukladať tie tehličky k sebe od základu a keď príde deň D a všetci zasa vybehneme von budeme zdravší , silnejší a hungry to run far and fast !
https://calendar.ultrarunning.com/runner/show?first_name=Mario&last_name=Srnik
http://trailrunnernation.com/2017/06/majo-srnik-from-zero-to-ultra/
Mario Jánoš, multišportový vytrvalec, Slovensko.
Keď sa motivačný speaker snaží priviesť svojich poslucháčov na cestu ich osobného predurčenia v profesii či kariére, často im kladie nasledujúcu otázku: "Keby si bol dobre zabezpečený a nemusel pracovať pre peniaze - čo by si v živote robil?" Odpoveďou najčastejšie býva dlhé zamyslené ticho, odhaľujúce, že respondent sa takto nad sebou ešte zatiaľ nezamýšľal. Môžeme preto nazerať na aktuálnu pandemickú situáciu s jej obmedzeniami ako na istého trénera ktorý nás zastavil, posadil na zadok a dotazuje v podobnom duchu: "Ak ti vezmem všetky preteky - budeš ďalej aktívny?"
Motivácia je jeden z tých záhadných javov, ktorý napriek tomu že sa stal každodennou súčasťou našej rutiny a bežného jazyka, o tom čo to v skutočnosti je, odkiaľ pramení a ako funguje vieme len veľmi málo. Psychológia má iste svoje definície, športový či soft-skills tréneri ďalšie, no máločo je tak abstraktné, individuálne, komplexné, a ešte k tomu aj premenlivé a nestabilné ako práve motivácia. Priznajme si, ak tak úplne celkom nevieme ako to celé je, a že si to potrebujeme ujasniť a upratať. Je ten pocit čo mi dnes bráni oddychovať motivácia, alebo závislosť od endorfínov či kudosov na Strave? Alebo naopak - je ten pocit čo ma ráno blokuje obliekať sa do bežeckého chýbajúca motivácia a lenivosť, alebo intuícia tela, ktorá hlási že, telo práve dnes viac potrebuje oddych a doregenerovať záťaž z posledných dní?
Osobne nemám žiadnu ambíciu tváriť sa, že som odpovede na podobné otázky dávno našiel - to určite nie! Treba však byť vnímaví, a viac počúvať seba ako len tréningový plán. Tiež som presvedčený, že len dobrá odpoveď na otázku “Prečo…?” nestačí. To by som každé ráno ďaleko poctivejsie cvičil svoju zostavu na mobilitu a flexibilitu :)
Moje nastavenie vždy bolo byť najlepšou verziou seba samého, a pretekanie sa s ostatnými hlavne spoločenská a zážitkotvorná udalosť, bez nejakého extra významného dôrazu na prekonávanie iných než seba. Svoj prístup k tréningu definujem ako maximalizáciu atletického potenciálu pri pestovaní a zachovaní úplného zdravia. Byť v kondícii, aby som bol užitočný, všetky aktivity si bez prestávky dokázať užívať, a že sa jedná o “tréning” brať len ako vedľajší produkt. Zdravie, kondícia a zážitky sú pre mňa najdôležitejšie, a preto preteky beriem vlastne ako festival - príležitosť tieto veci osláviť spolu s ostatnými.
Pri takomto prístupe súčasná situácia teda na motivácii skôr pridáva, než uberá, lebo vidíme ako pevné zdravie, sila a odolnosť nadobudnutá aktívnym športovým životným štýlom človeku pomáhajú zvládať aj takéto výzvy. Ale to už dávno vieme, nie?
Dakujem mojim hosťom za ich čas a energiu, ktoré venovali príprave članlu pre Vás.
K.Belicová
Tešíme sa na Vaše postrehy a názory