Presne rok trvá obdobie, keď čakám po zverejnení miesta budúcoročnej expedície cyklo oddielu ĎUMBIER z Brezna na pocit, že strašne skoré vstávanie môže byť aj príjemné, že stretnem 40 priateľov s ktorými ma spája množstvo kilometrov- výškových aj tých vodorovných, neopakovateľne zážitky z krajiny, čo získam vďaka cykloturistike- profil krajiny, príroda, charaktery ľudí, história, architektúra, cestovný ruch, gastronómia,....
Tento rok aj jednou smutnou skutočnosťou a síce krádežou bicykla...
No nebudem predbiehať, ale úprimne priznám, že na balenie bicykla do krabice som ešte nevyrástla a tak oceňujem, že toto ostalo ako chlapská práca...a po zbalení bikov do vozíka za autobusom sme pripravení vyraziť za dobrodružstvom. Dobré zvyky u nás sú a každý účastník zájazdu prinesie fľaštičku dezinfekčného roztoku, ktorá sa ponúka aby sme pôsobili na nezbedné mikroorganizmy ,ktoré sa nás iste počas oddychu budú snažiť premôcť.
Veď po strese sme oslabenou a hlavne dobrou obeťou ich orgií množenia...Cesta ubieha v 3hodinových intervaloch, keď na 20 minút bežíme obzrieť úroveň kvality hygieny toaliet ako aj ponuku na benzínových pumpách...V duchu uvažujem- spraviť ženskú webstránku: „Hviezdička pre WC pre dámy- sprievodca slovenskými a inými benzínkami...“- keď môžu dávať michelinské....Dámy iste tušíte o čom hovorím, počínajúc čistotou podlahy- občas aj jej opakom, prítomnosťou toaletného papiera a iných sanitárnych potrieb, kefa na záchod, ale pre mňa ako aj ženy čo poznám turecký, čiže stojaci záchod, no a absolútna hrôza sú grécke toalety s uložením WC papiera do tašiek mimo misu......mydlo v nádobke pri umývadle, papierové servítky,.......No a na záver ak vyberajú peniaze...už z princípu...keď sa tankuje do autobusu, takáto veľká skupinka iste neminie len pár centov v globále....aj keď sa všetci preženú týmto dôležitým miestom...ale späť k našej ceste, ktorá nás privedie do campingu v mestečku Vieste- Arcobaleno, čiže dúha/ len dúfam, že zostane pri názve , čo sa ukáže ako márny sen../čo nás prekvapí je krásne upravený trávnik, palmy v rôznom veku, no každá odborne ošetrená....milá, ochotná slovenská sprievodkyňa / po nočnej more z Thasosu úplný šok/..no a predsa len čosi– sprchy a záchody s kapacitou pre jeden zájazd- počet WC 4 a sprchy 3 a nie ten počet stanujúcich, čo tam bol mimosezónne a o sezóne si to neviem a hlavne nechcem predstavovať...teraz nás tam bolo 120/3 zájazdové autobusy.../
Myslím, že som bola v Taliansku 7x, na Elbe 2x a aj na Korzike, čiže som strávila v celku dosť letných pobytov v Taliansku, no náš camp ma prekvapil v tomto rozmere nadštandartne...ako som neskôr zistila nebol to jediný „surprise“ letoviska, ktoré má ambície na vážny cestovný ruch....
Takže sme na mieste, ubytovanie klasika staré - “komunistické stany“...ako neskôr dážď otestuje niektoré fakt nepremokavé....postele, na rozdiel od Thasosu ako sem overili dobre zabezpečené lištami, čiže pri otočení nikto nenašiel svoj zadok o 50 cm nižšie na podlahe, pričom telo kopírovalo štandardný tvar postele.... Ale predbieham...ako nažhavený cyklisti sme poskladali biky zo škatúľ a šup do mora....driemali sme po útrpnej ceste trvajúcej 24 hodín na brehu prekrásnej pieskovej pláže, ktorú ako sme zistili ráno pri východe slnka prebehne malý „ratrak“ okrem iného piesok prečistí a odpad izoluje...Vetrík pofukoval a hodiny sme nasávali do našich „hladných“ tiel slnečné lúče...
Priblížil sa čas Č 14.30 a tak osedlať bicykle a šup na prvé kilometre. Išli sme takmer všetci lebo to ešte svietilo slniečko a všetci sme sa tešili, fotili.... dali sme do 30km a cca 600m prevýšenie, smerom po južnej časti ostrohy k mestečku Mattinata - aby ste stihli výbornú večeru, niektorý aj s dupľou. Naše miesta, ktoré boli v priamom kontakte zo sedadlami, zatiaľ nevykazovali známky nepohodlia. Na tom sme sa ženy a dievčatá zhodli, no chlapi zjavne nevedeli, čo tento náš žargón znamená...
Večer nás lákalo starobylé mestečko, ktoré žilo históriou a turistickým ruchom...tržnica, čo fungovala dlho do noci...ostro červené papričky, voňavé syry, koreniny a litre olivového oleja... množstvo turistov... vychutnávajúcich si atmosféru výnimočne aj miesto s čapovaným pivom ... mimochodom 0.4l za 4.5 EUR,- tomu vravím cena! Ekonomika rozhodla v pohode radšej dáme zmrzlinu nabudúce.
Únava a očakávanie nasledujúceho dňa s cca 87 km a prevýšením okolo 1600m nás hnali do postelí... no a to ešte niektorý vždy vstávajú na východ slnka, prechádzať sa, fotiť a naša Želka s pár krížikmi na chrbte nás vždy tromfne jogovými asánami...často uvažujem, ako si niektoré generácie vážia a prežívajú slobodu, pohyb a zdravie, pričom okolo mňa je často toľko ľudí nespokojných pre malichernosti...no a vtedy spomeniem na Želku
Ráno prvý nedočkavci obdivujú a fotia východ slnka, popíjajú rannú kávičku alebo aj prvú cigaretku,i ný zas dospávajú autobusovú noc a niektorým už horia "cyklo- lýtka" a pripravujú potrebnosti ako tekutiny, desiatu a hlavne jouly navyše, veci na opravu defektov,l ekárničku,f oťák... Na nebi zatiaľ svieti slniečko a optimizmus nechýba, 9.00 vyrážame. Sme v celku veľká skupina ale šoféri sú väščinou ohľaduplný a zdolávame kilometre aj nadmorskú výšku. Postupne sa slniečko ale schováva a tak nám nie je aspoň tak teplo...Itinerár naplníme a k večeru sa vraciame do nášho kempingu, čaká nás večera-fantastická, no a to nielen preto, že sme hladný..team cestovnej kancelárie FIFO bol proste úžasný!
Po krátkom oddychu vyrážame s pani Ľubkou, našou delegátkou na nočné potulky. Vieste dýcha históriou a ňou pomaly blúdime a myslím aj na dvojicu milencov, ktorý vo večnom objatí zkamenejú, než by sa vzdali jeden druhého... to je kamenný symbol Vieste...Kostol a miesta, kde bolo popravených 5000 starcov a detí pri tureckom vpáde, Múzeum mušlí- najväčšie na svete, trhovisko plné farieb a vôní, malé uličky s malebnými reštauráciami uprostred...deti, všade na svete predsa milujú zmrzlinu alebo voziace sa uprostred mestečka na poníkoch...nevadí,že je takmer polnoc...
To be continued....
Pripravujem : Víkend vo Vysokých Tatrách alebo aký je život s diagnozou sclerosis multiplex