Tento rok má pre mňa akýsi zvláštny vývoj. Plánoval som si totiž dosť vysoké športové méty. Tour de Voulcano, Oravaman a Tatry Tour. Jedno ťažšie podujatie ako druhé. Bike či triathlon. Ale moje telo si povedalo dosť. A "rezali" ma na operačke v BB. Tak trochu so športom k trvalej invalidite. Ale to sa len hovorí. Ja zase tvrdím, že konečne mám vyrovnaný stav. 2 : 2 je stav operácii na pravé a ľavé koleno. A za to si môžem hlavne sám.
Koniec mája operačka a barly takmer 3 týždne. Potom hneď o týždeň výlet do Álp na trojboj - ferraty, biky a lyže. Koleno sa trochu dosť trápilo ale hurá, idem sa rozbehnúť v krútení na biku. Sedlá s kilometrovým prevýšením mi ale fakt dali zabrať. Ťažko veru ťažko sa šlo. Po troch týždňoch od barlí začína Tour de Voulcano - http://www.tourdevolcano.sk/sk/ - super cyklo okruh na 135 km. Ale hrdo stojím na štarte. Mám už 300 km najazdené a domáce kopce. Ale veru nešlo to. Prevod ľahučký, veľa neutiahnem. Nečakal som však veľké výkony a aj to tak dopadlo. Ale som hrdý na seba v cieli. O týždeň Oravaman - bohužiaľ, ruším to, lebo som ani nepobehol. Koleno nechce. Ale mám dva týždne na Tatry Tour. Krásnych 195 km okolo Vysokých Tatier. Trochu pojazdím, snažím sa. A práve načas zdolávam prvú bikovú tisícku kilometrov v roku. A stojím na štarte s optimizmom. Viem, čo ma čaká.
Som tam tretí krát. Takže cieľ najskôr prežiť Štrbské Pleso od Smokovca. Potom sa v balíku odveziem pod stúpanie na Huty. A ďalej sa uvidí, len to neprehnať. Cha cha, to sú ale plány.
Starý Smokovec. Tu je štart pred Grandom. Je 10.00 a hurááá na to. Pozor ale na pády, tak sú ruky stále na brzdách. Všetky zmysly štartujú. Netradične ale práve fúka do chrbta. Jazda v balíku veľmi nepomáha. Treba vtedy ťahať za vlastné. A prví sú sakra nejaký rýchli. Bojujem ako lev. Nohy stuhli, pľúca akosi viacej nechcú nabrať vzduchu. A už len pozerám ako odchádza hádam stovka borcov a ja som vzadu. Viac to nešlo. Hm, to ten mini tréning. Odvaha nestačí. A to sme prešli len pár kilometrov. Čo neskôr. Je to ale nakoniec spravodlivé. Keď na to nemáš tak zázraky nečakaj.
Konečne sme na Štrbskom Plese. Odfúknem si a opatrne obzerám. Je nás ešte neúrekom. Ale taká asi druhá liga. Ešte tajne dúfam, že smerom na Podbanské dobehneme prvý balík. Jooooj to ale bolo trúfalé. Kdeže. Ani som ho už nevidel. Vždy to tak predtým bolo. Len teraz musí byť výnimka. Je nás ale aj tak dosť a cesta celkom ubieha. Balík o čosi vyše stovke expertov. Vnútorne sa však musím vysporiadať, že som až v balíku č.2. Trvalo mi to ale hodnú chvíľku. Sklamanie nie a nie ma opustiť. Žralo ma to z vnútra. V Mikuláši sme pozadu tak 4-5 minút. Zostalo už len sa sústrediť na zvyšok trate, nakoniec len štvrtinka je za nami. Tak dopĺňam energiu a postupne ma to sklamanie predsa len prechádza. Stúpanie na Huty sa blíži. Snažím sa byť viac vpredu aby som sa neprepadol veľmi na koniec. Musím myslieť na zvyšok trate.
A začíname. Stúpanie samozrejme značné. Vidím zase ako jedna skupina nejak veľmi frčí a ja tak po svojom. Ale celkom idem a držím si tempo. V závere aj ako keby som ešte čosi síl mal. Okolo mňa tiež mali prejavy únavy, čo ma tešilo. Hore ešte ma čakal bufet - teda čerstvý ionťák od Paliho. Vymieňam fľaše a vidím že sme okolo celkom fajn partia. A dávame si zjazd a malé kopčeky. Dole mi to ale frčí. Nie preto, že mám super bike, nemyslite si. Svoje robia kilečká slaninky. Tie moje. V Zuberci sme čoskoro. Tu je bufet ale ja všetko mám. Idem bez zastavenia ďalej, viem že onedlho je tu ďalší. Idem tak v pohode , však si počkám na tých čo postáli za energiou. Je nás asi tak 5-6 a sem tam striedam aj na čele. Chcel som sa viac šetriť ale nemôžem sa stále len voziť. Blíži sa hranica. Ďalší bufet a stojím. Dopĺňam vodu, hltám banány a melón. Zrazu sa otočím a paráda, blíži sa fakt veľká skupina. To sa bude viesť. Aj keď stále len hore a dolu, žiadna rovinka. Viem čo nasleduje. Také malé trápenie. Ale držím sa a sme už v Poľsku.
Relatívne sa ukáže taká skupinka do 15 ľudí čo sa už nedelí. Chvíľku ale aj lialo ako z krhly. Nevidel som ani na 10 m. Brzdy akosi nezaberali a som sa len tak modlil aby som nemusel brzdiť. Ale celkom dobre odkláňali dopravu, takže nič nebolo v ceste. Našťastie. Okolo Tatranskej Bukoviny sme natiahnutí ako gorálky. Ale dávame sa v každom zjazdíku dokopy. nakoniec sa mi tam v skupine páči. Síce v partii je dosť veľa borcov s vekom takmer môjho otca. Obdivujem tých so 60 a výrazne viac rokmi. Viem však , že najazdili za život, toľko čo už nestihnem. A ráno sa zobudia a čože budú len tak doma ležať, hurá na bike. Zjednodušujem. A tak aj vládzu. Fakt to obdivujem, aj ja by som sa chcel k tomu prepracovať.
A tak sme opäť na slovenských cestách. Hranicu sme prefrčali. Potom sa blíži Príslop - sedlo aj s bufetom. Len kopček k sedlu je dosť dlhý. A ťažký. Všetci idú spolu ale ja už nie. Meter za metrom sa medzera naťahuje. Idem čo to dá ale nestíham. Šťastie že je hore bufet. Všetci stoja a ja sa stihnem pripojiť. Niečo energie zoberiem a hurá zázrak, nemusím ísť sám. Veziem sa. Potom zase kopček z Kotliny a boj o život. Udržím sa ani neviem ako. Tatranská Lomnica - a to už dosť. Zvoľňujem a idem si svojim. Smokovec - a je tu cieľ. Paráda. Čas 6 hod 3 min a to som takmer o 12 min lepší ako vlani. Krásne 119 miesto.
Výsledky sú v prílohe alebo tu:
http://www.championchip.cz/results/2014072610/Vys195Abs.pdf
Víťaz z Poľska za 5:05. Prvá žena pre info Jasekova za 5:49 hod.
Na foto trojica najlepších neďaleko cieľa. Detko - PL, Jurčo - SVK a Halejak - PL
Keď pozerám o pár dní výsledovku som v šoku. Na prvej strane / 50 ľudi /je len 6 slovákov. Som zhrozený. Kde sú všetci ? Ja som celkom 23 slovák. Neuveriteľné. Čo sa všetci schovali doma? Chodia k nám s radosťou zahraniční borci. Česi , Poliaci , Maďari. Len pre nás je to ako keby nič. Pritom nádherné podujatie. Prostredie super, cesty tiež obstoja, zabezpečenie v pohode a aj množstvo policajtov a usmerňovačov. Už vlani som sa nad týmto postojom pozastavil.
Dostal som aj možnú odpoveď. To vieš, my to ignorujeme, lebo sa ten a ten nemá rád s tým a s tým. Ako deti na piesočku. A teda typicky po Slovensky. Smutné. Fakt smutné. Neviem ako to zmeniť. Možno aj takto napísať alebo hlavne zobrať kamarátov bez predsudkov a hurá , potrénovať na ďalší rok. Už teraz sa teším.